Elixír môjho života


Pred rokom zomrela slovenská herečka, spisovateľka a astrologička Vilma Jamnická. Srdce jej zlyhalo vo veku 101 rokov 12. augusta 2008 v dome seniorov Archa v Bratislave.

Slovenská herečka, spisovateľka a astrologička Vilma Jamnická sa narodila 13. novembra 1906 v českom Barchove ako Vilma Březinová. Korene Vilmy Jamnickej však siahajú do Poľska. Časť života prežila v rakúskom Linzi, no neskôr sa s rodičmi presťahovala do Bratislavy. Ako 19-ročná začala študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom. Na škole pobudla len rok, medicínu študovala od roku 1925 do roku 1926. Viac ako lekárstvo jej totiž učarovalo herectvo, ktorému ostala verná po celý zvyšok života. Bola členkou Činohry Slovenského národného divadla. Po odchode do dôchodku bola naďalej aktívna. Verejnosť ju poznala aj ako spisovateľku a astrologičku.

Filmovú kariéru odštartovala ako 48-ročná v roku 1954 v snímke Drevená dedina režiséra Andreja Lettricha. O štyri roky ju Lettrich spolu s Jozefom Medveďom prizvali k spolupráci na filme V hodine dvanástej a zahrala si aj v Jánošíkovi z roku 1963 v réžii Paľa Bielika. Do začiatku 70. rokov ju potom obdivovatelia mohli vidieť len v divadle, no už v roku 1971 sa československému publiku predstavila ako Marina z filmu Keby som mal pušku a tiež ako Deminová z komédie Páni sa zabávajú. Vilma Jamnická nechýbala na ”pľaci” ani pri nakrúcaní filmu Biela stužka v tvojich vlasoch. So sedemdesiatymi rokmi sa rozlúčila snímkami Kamarátky a Postav dom, zasaď strom. V roku 1985 sa blysla vo filme Kára plná bolesti a o rok neskôr ju už diváci spoznali ako Cilku v muzikáli Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu.

Po zmene režimu jej dal ako prvý šancu Juraj Jakubisko vo filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. V roku 1994 hrala v snímke Díky za každé nové ráno a v roku 1995 v rozprávke Tajomstvo šťastia Jozefa Holeca. O dva roky ju ako deväťdesiatničku ”povolal do služby” Jakubisko vo filmovom podobenstve Nejasná zpráva o konci světa.

Šarmantná dáma bola manželkou avantgardného režiséra, pedagóga a divadelníka Jána Jamnického. Od rozvodu žila vyše 50 rokov sama. K ich spoločnému životu sa v spomienkach vrátila v knihe Léta a zimy s Jánom Jamnickým z roku 1985. O ich vzťahu hovorila, ako o ”trýznivom, hraničiacom so šialenstvom”. Na druhej strane ju podľa jej slov ”fascinoval a magnetizoval”. Ďalšie strany knihy hovoria o svokre, kvôli ktorej vraj Jamnická nikdy nenašla v rodine harmóniu.

Téme svojho rozpadnutého manželstva dala spisovateľka a herečka dostatočný priestor aj v spoločnom knižnom projekte s Marikou Studeničovou Elixír môjho života. Jamnický bol v minulom živote podľa nej predstavený dominikánskeho kláštora, ale v tomto živote sa k nej správal, akoby bol predstavený stále. Napriek tomu tvrdí, že bol to božstvo, ktoré ju vždy postavilo na nohy. Počas ich spoločného života učil Vilmu správnej životospráve.
Odvtedy sa táto dáma od problémov odpútavala každodenným cvičením jogy, bylinárstvom a stala sa aj vegetariánkou. Jamnická, ktorá si počas celého života písala denník, zašla vo svojej poslednej knihe až do okultizmu či špiritizmu. Vilma Jamnická tvrdila, že ”každý úsek života má svoj začiatok, koniec a medzitým vrchol”. V tunajšom živote na Zemi podľa nej môžeme naprávať to, čo sme v predchádzajúcich zbabrali.

anka


Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

11.08.2009