Jánošíkovskí bratia Siakeľovci


Daniel Siakeľ sa narodil 25.1. 1886 v Blatnici. Po vyučení za strojného zámočníka v Budapešti odišiel v roku 1905 do USA, kde pracoval vo firme na spracovanie filmov Seling Plyscope Co. Okolo roku 1924 skonštruoval zvukový projekčný aparát a robil pokusy s farebným filmovým materiálom.

Jeho brat Jaroslav sa narodil 4.1. 1896 tiež v Blatnici a v roku 1912 sa vybral za bratom Danielom do USA. Pracoval u tej iste firmy. Za prvej svetovej vojny absolvoval kurz leteckej fotografie, neskôr zhotovoval krátke dokumentárne i hrané filmy pre firmu Rothacker Film Mfg Co, viaceré tematicky zamerané na ČSR. Zaoberal sa i otázkami zjednodušenia výroby rozmnožovacích filmových materiálov.

V novembri 1920 bola americkými Slovákmi v Chicagu založená Tatra Film Corporation, za účelom nakrúcania filmov v starej vlasti. Jedným z hlavných aktérov vzniku bol Ján Závodný, majiteľ kina, ale podieľali sa na ňom i obaja Siakeľovci. Ján Závodný, aby mohol začať nakrúcať potreboval získať peniaze, a tak musel svoje kino predať. Nakrúcaním poveril bratov Siakeľovcov - Daniel sa postavil za kameru a Jaroslav sa chopil režírovania. Avšak s produkciou dlhometrážneho hraného filmu však nemal ani jeden z nich skúsenosti.

Nakrúcanie sa rozbehlo začiatkom leta 1921. Filmový štáb si za stredisko najprv zvolil Martin, ale vysvitlo, že tunajší hotel je príliš drahý. Preto sa usadili v Blatnici, odkiaľ potom vyrážali do okolia.

Hlavnou postavou tohto filmu (stvárnil ju český herec Theodor Pištek) bol slovenský ľudový hrdina Jánošík, ktorý podobne ako Robin Hood, alebo Ivanhoe ochraňoval nespravodlivosť, bohatým bral a chudobným dával. Náklady na realizáciu dosiahli 14.500 dolárov. Premiéru mal 25.11.1921 v Prahe, 1.12.1921 v Chicagu a 3.1.1922 v Žiline. Tržby v Československu dosiahli skoro 19 miliónov korún.

Tento film sa však "stratil" a celých 50 rokov sa považoval za nenávratne stratený, až ho potom objavil vo svojej Chicagskej garáži jeho pôvodný producent Ján (John) Závodný, ktorý značne poškodenú "americkú" kópiu venoval Slovenskému Filmovému ústavu. Časti filmu boli tak zničené, že na nich nebolo vidno obraz, ale aj tak ide o jeden z najvýznamnejších filmov. Vo svojej dobe vôbec nezaostával za svetovou produkciou. Smelo ho môžeme zrovnávať s najväčšími filmami svojej doby. Hoci dnes pôsobí miestami "amatérsky" boli v ňom použité mnohé techniky, ktoré sa neskôr začali využívať aj inde.

Film sa nakrúcal súčasne dvoma kamerami rôznej výroby. Jedna kamera bola výrobkom firmy Pathé, druhá firmy Šustek. Za kamerami stáli Daniel Siakeľ a Oldřich Beneš, pričom Siakeľov negatív bol určený pre americký trh a Benešov zostal v Československu. Od začiatku sa totiž počítalo s dvoma verziami.

Toto sa neskôr ukázalo ako malý problém pri rekonštrukcii filmu. Film bol zrekonštruovaný zásluhou filmového historika Ivana Rumanovského a ozvučený ruchmi a terchovskou muzikou v roku 1975. Dnes sa dočkal ďalšieho slávneho uvedenia a to na DVD disk v novej digitálnej podobe ako súčasť "Zbojníckej trilógie".

Vďaka Jánošíkovi sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol UNESCOm zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva.

Režisér filmu Jánošík Jaroslav Siakeľ zomrel v USA roku 1997 ako 101-ročný, jeho brat opustil tento svet dávno pred ním v roku 1946.

(mm)

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

24.01.2010